Sporiť zamlada alebo pracovať na staré kolená?

Z čoho žijú dnešní dôchodcovia a ako si nastaviť lepší dôchodok?

V mladosti častokrát nemyslíme na dôchodok, keďže ho považujeme za vzdialený problém. Ale štatistiky aj skúsenosti nám hovoria, že máme veľkú šancu dožiť sa dôchodku a prežiť na ňom takmer štvrtinu života. A tiež vieme, že nastavenie štátneho dôchodkového systému neprinesie vysoký dôchodok. Aj tak sa veľa z nás spolieha na dôchodok od štátu a zodpovedné rozhodnutie o zabezpečení adekvátneho dôchodku odkladáme na neskôr. Nie je nám čo vyčítať. My mladí sme nemali kde pochytiť návyky.

Často si ani naši rodičia nesporili na dôchodok, a spoliehali sa len na štátny dôchodok (I. pilier). Pracovali, míňali, žili svoj život. Na dôchodku však zistili, že ich stabilný príjem od štátu nie je dostatočne vysoký na to, aby si udržali svoj životný štandard. Tí, ktorí vládzu, chodia ešte stále do práce. Možno iba na čiastočný úväzok, ale príjem z práce im určite pomáha v napätom rodinnom rozpočte. Niektorí však už nevládzu a naozaj si zažívajú ťažké finančné časy.

Na dôchodku sa často spoliehame predovšetkým na štát. A naozaj, dôchodok z tzv. I. piliera bude najväčším zdrojom príjmu na dôchodku. Ale sám nebude dosť vysoký na udržanie životného štandardu na dôchodku. Bude tvoriť približne 40% mzdy, ktorú sme mali pred dôchodkom. Ak nechceme meniť naše návyky a ponechať si nastavený životný štandard, musíme mať dodatočné zdroje príjmov. Keďže časť odvodov na starobné poistenie nám môže plynúť aj do II. piliera, ktorý má za úlohu nahradiť časť príjmu od štátu investovaním do akcií a dlhopisov a aj nám zarobiť niečo naviac. I. a II. pilier spolu tvoria základný systém. Preto do úvahy tak pripadajú aj zamestnávateľské schémy sporenia (III. pilieri) alebo súkromné formy sporenia (PEPP, alebo iné dlhodobé investičné sporenie). To je jedna z možností. Tou druhou je, že môžeme pracovať aj na dôchodku.

Aké zdroje príjmu na dôchodku majú dnešní dôchodcovia v iných krajinách Európy?

Pozrite na graf nižšie a uvidíte, že vo väčšine krajín je štátny dôchodok hlavným zdrojom príjmu. Ale rozdiel vidíme v ostatných, dodatočných zdrojoch príjmu dôchodcov. Dôležitú úlohu majú aj vlasné úspory, kde sme my, Slováci, na poslednom mieste.

Množstvo prieskumov naznačuje, že Slováci by preferovali mať dôchodok vyšší približne o polovicu. Inak povedané, na spokojný dôchodok im chýba tá pomyslená tretina. Preto ju nahrádzajú prácou za predpokladu, že stále môžu pracovať. A presne táto tretina dopĺňa celkový príjem dnešných dôchodcov na Slovensku, čo môžete vidieť na grafe vyššie. Inak povedané, dnešní dôchodcovia by boli spokojnejší, keby dokázali nahradiť príjem z práce iným zdrojom (úsporami alebo príjmom z iných schém) a užívať si tak o polovicu vyšší dôchodok, ktorý dostávajú od štátu ako jediného zdroja dôchodku. Pozrime sa nato aj cez čísla. Ak je dnešný dôchodok okolo 600 Eur (k 30.6.2023), potom by slovenským dôchodcom podľa ich vlastných názorov stačil dôchodok vo výške 900 Eur. Nemuseli by tak na dôchodku pracovať.

Skúsme sa poučiť od našich rodičov a starých rodičov. Už dnes vieme, že na udržanie životného štandardu budeme potrebovať o polovicu vyšší dôchodok ako je možné očakávať z I. a II. piliera. Zároveň vieme, že ak na dôchodku nebudeme chcieť pracovať, tak si potrebujeme vytvoriť dodatočné zdroje príjmu v podobe súkromných úspor alebo sporenia.

Aké máme možnosti? Môžeme využiť zodpovednosť našich zamestnávateľov, ktorí prispievajú na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). Ako živnostníci si môžeme zvýšiť svoj dôchodok súkromným sporením cez IV. pilier. Môžeme investovať a budovať si súkromné úspory, ktoré na dôchodok budeme môcť pozvoľna rozpúšťať.

Sporiť alebo pracovať na dôchodku?

Dobrou správou je, že ak sa rozhodneme budovať si úspory, ktoré dokážu na dôchodku pokryť približne jednu tretinu príjmu a máme k dispozícii 30 rokov sporenia, stačí nám odkladať si 10% príjmu. No čím je doba sporenia kratšia, tým si musíme sporiť aj viac. Pri nastavení stratégie však musíme počítať s tým, že úlohou našich úspor je dosahovať výnos, ktorý sa rovná alebo je vyšší ako tempo rastu nášho príjmu. Jedine vtedy má dlhodobé sporenie šancu adekvátne nahradiť príjem.